Sila ľudskosti

Pre mňa najsilnejší filmový moment „ever“. Keď sa zachránené deti postavili v hľadisku a Nicholas Winton prvýkrát zočil svoje „živé deti“, vyšiel zo mňa bolestivý ale zároveň šťastný vzlyk. Sila ľudskosti je podľa Joea Schlesingera, jedného zo zachránených, o slušnosti. A Sir Nicholas Winton je jedným z najslušnejších ľudí na tejto planéte. Doteraz žije, má veľkú rodinu. O svojom veľkom počine mlčal viac ako 50 rokov.

Počas rozširovania fašizmu v Európe zachránil 669 prevažne židovských detí tým, že urýchlil proces ich odchodu do krajín, ktoré boli ochotné prijať ich. Anglicko, Amerika. Ako sám hovorí: „Nič nie je nemožné, ak ide o dobrú vec.“ Vďaka jeho neutíchajúcej aktivite, pevnej viere v záchranu oveľa väčšieho počtu detí a sile ľudskosti sa mu podarilo dostať do bezpečia deti, ktoré by inak skončili v koncentračných táboroch alebo mŕtve po začiatku 2. svetovej vojny.

Dnes sú z nich dospelí ľudia s vlastnými rodinami, vnúčatami, rozrástli sa na počet vyše 5000 ľudí. Do určitého momentu nevedeli nič. Kde patria, čo je ich rodná vlasť, odkiaľ pochádzajú, čo sa stalo s ich rodičmi po tom, čo ich poslednýkrát videli na vlakovej stanici so smútkom v očiach, prečo sú v inej krajine... Jedného dňa Nicholasova manželka objavila na povale starý kufor s výstrižkami a informáciami o zachránených deťoch. Nicholas o tom prvýkrát začal rozprávať a strhla sa vlna vďaky, sĺz a spoznávania svojho záchrancu. V jednom televíznom programe, ktorého sa Nicholas zúčastnil, nevediac, čo sa bude diať, postupne spoznával deti, ktoré vďaka nemu prežili a po výzve moderátorky: „Je tu ešte niekto, koho Nicholas Winton zachránil...?“ Vieme, čo sa stalo...Slová sú príliš málo na to, čo som práve videla...

Film si u nás môžete pozriet tu: Sila ľudskosti